Mlčíš. Ako zabudnutá bodka za vetou Teraz, keď by si mal s chválou po mne žonglovať, ako kúzelník na Seine vnárať sa mi pod hladinu túžob, sieťami obdivu ma omotávať – a… vlahou dotykov lupienky ruži rosiť…
No ty – nič! Zarastáš burinou všednosti. O gram teplej pozornosti mám ťa prosiť?!
Každú chvíľu sa ti zdá, že všetko už bolo povedané? Že visíme spolu pevne na jednom hrubom lane? Iba by si drevo do lesa nosil?!
Ale milý…